štvrtok 14. apríla 2016

Nie sme roboti.

  Posledné dni, resp. týždne ma obklopujú nešťastní ľudia.

  Som zato, že všetko sa deje pre niečo. Všetko ma má niečo naučiť, či niečo mi dať. Učím sa pomáhať, byť stále pevným múrom, o ktorý sa môžu kedykoľvek oprieť. Niekedy majú ľudia za potrebu veľa rozprávať, keď ten druhý plače. O tom ako bude všetko OK, ako po búrke vyjde slnko ... čo samozrejme často robím aj ja ... a pri tom si neuvedomujeme,  že niekedy nemusia povedať nič. Že stačí byť múrom, tichým, silným a pevným, avšak s otvorenou náručou!

  Častým dôvodom nešťastia, bola nenávisť voči sebe za spravené chyby. Tie sú asi častým dôvodom straty úsmevu. Maj rád samého seba.
 
  Prečo by nám naše chyby nemali brať úsmev?
Pretože chyby sú dôkazom toho, že sme ĽUDIA! Byť tak robotom, naprogramovaný, na baterky či ovládač, ktorý robí len to, čo sa mu prikáže. To by ste chceli? Byť ovládaný niekym? Lebo ja nie.    
  Milujem ľudí, zato akí sú. A ako som spomenula, chyby sú toho dôkazom. Sme omylní a to je normálne. Sme každý jedinečný a originál. Roboty nie. Proste sme .. výnimoční. Vážte si to. Hľadajte v ľuďoch to dobré. Nie je to vždy ľahké, no buďte sami sebou. Niekoho kvôli tomu stratíte, niekoho získate, no budete mať čisté srdce.
  A preto neroboti - buďte šťastní! :)